Rok 996 - 1.500 n. l.


Vekomoravská ríša

Okolo roku 830 sa moravské knieža Mojmír I. presadil u Slovanov a založil Vekomoravskú ríšu. Z východu prichádzali Slovania do oblasti severne od Dunaja, èo dokazujú aj nálezy z 9. a 10. storoèia. V dobe šírenia kresanstva boli vyslaní misionári z Bavorska.

Bavorský vplyv zostal zachovaný v našej oblasti a bol porovnatený s vplyvom Cyrila a Metoda po ich príchode na Vekomoravskú ríšu. Koncom 9. storoèia za vlády Svätopluka, dosiahla Vekomoravská ríša najväèší rozmach. Po smrti Svätopluka sa vplyvom vnútorných konfliktov, Východofranskej ríše a prišlích kmeòov starých Maïarov Vekomoravská ríša na zaèiatku 10. storoèia rozpadla.

Slovanské sídla nájdete ako na území dnešnej obce Stillfried, tak aj v oblasti pravekých obranných areálov. V Mannersdorfe na nive "Dammfeld" bol nájdený slovanský hrob s nádobou.


burg_theben TIP

Hrad Devín založil v 9. storoèí moravské knieža Rastislav. Stál na strategicky výbornej polohe a slúžil ako centrum vekomoravského obranného systému.

Zo skalnatej vyvýšeniny je dobrý výhad na Moravské pole a dunajský prístav.


Pohranièná oblas Babenbergerovcov

V 10. storoèí vpadli do pohraniènej oblasti Maïari, jazdecký národ a prebili sa cez Enns až na západ. Dôkazom výmeny názorov v pohraniènej oblasti sú ojedinelé nálezy v oblasti pravekých obranných areálov v Stillfriede. Sú to napríklad trojkrídle šípové hroty.

Po porážke markgrófa Liutpolda I. pri Bratislave bolo Dolné Rakúsko vojensky kontrolované Maïarmi. Až v roku 955 boli Maïari porazení v bitke na Lechfelde. Markgróf Liutpold I. bol poverený zastúpením a organizáciou novovytvorenej východnej oblasti. Hranica Babenbergovcov sa teraz mohla pomaly rozširova zo západu na východ. Rieka Morava zostala až do podpísania zmlúv v rokoch 1042 a 1045 neistou hranicou. V roku 1045 dostal markgróf Siegfried veké pozemky pozdåž rieky Moravy v oblasti Stillfriedu. Tieto patrili od roku 1055 Babenbergerovcom.


Habsburgovci vyhrali osudnú bitku

Po smrti posledného Babenberga Friedricha II. V roku 1246 sa rozpútali mocenské boje medzi rakúskymi a cudzozemskými šachticmi o nadvládu v Rakúsku. V tejto situácii siahol rakúsky gróf k vlastnej pomoci a vymenoval mladého moravského markgrófa Ottakara Premysla II. za vojvodcu v Rakúsku. Otakar sa v roku 1252 oženil s Margarétou, sestrou posledného Babenbergera Friedricha II. O rok neskôr sa stal èeským kráom. V nasledujúcich rokoch boli pod jeho vládou aj Štajersko, Korutánsko a Krain.

Ako jeden z najmocnejších vojvodcov ríše bol zároveò kandidátom na nemeckú kráovskú hodnos. Avšak v roku 1273 bol gróf Rudolf Habsburgský zvolený za rímskeho - nemeckého kráa Rudolfa I., èo Otakar II. neuznával. Mnohí dolnorakúsky šachtici nebrali na Rudolfa I. Habsburgského ohad, nakoko boli nespokojný s tvrdosou moravského kráa. Pretože Otakar II. nežiadal nového kráa o udelenie léna s novými krajinami Babenbergovcov, boli mu tieto krajiny odòaté.


gedenkstein TIP

Pri pravdepodobne najväèšej rytierskej bitke v stredoveku, 26. augusta 1278 medzi Dürnkrut a Jedenspeigen padol èeský krá Otakar II.

Víazstvom Habsburga sa koneène zaèala mocenská prevaha Habsburgovcov v dunajsko-alpskej oblasti. V Rakúsku vládli nasledujúcich 640 rokov.



CESTA |ÈASOM

Doba kamenná

Doba bronzová

Doba železná

Sahovanie národov

Stredovek

Habsburgovci

20. storoèie